Veľké a prenádherné Pacovské lukobranie - alebo “ako som bol mekký..”

...Mal to byť veľký deň pre históriu rohovinových zvratných lukov ázijských na Slovensku a aj Česku. Nebol. Hanba my fackuje z oboch strán, ale mám veľmi uveriteľné výhovorky.

Elév ma prilákal na príjemný lukopokec už deň pred turnajom, so sľubom noclahu v teplej chalupe a príjemnú debatu s kopou podobne skôr príchodzích. Zobral som so sebou aj svoju 22 ročnú lukostreľbe naklonenú dcéru. Na rozdiel od Napesku sme trafili aj po tme do horskej malej osady -5 km od Partizánskeho bez problémov.
Elév si kúpil veľký starý sedliacky dom 50 m pod lesom v nádhernom prostredí, ale to som mohol len hádať , pretože sme dorazili po tme. Sedeli sme za drevenými stolmi vonku prikrytí mesačným splnom a šustiacim lístím viniča . Bola teplá noc a zatiaľ čo pani Elévová so susedkami varili poľovnícky guláš , bol som hostený domácou ovocnou pálenkou a klobásou a naozaj sme si pekne podebatili s Elévom o jeho susedom kováčom a výrobcom damškových nožov , veľmi peknej úrovne. Zo sľubovaných lukostrelcov však nikto nedorazil... Sú to lemry.
Nakukol som do podkrovnej dielne lutnovej a videl som Elévove majstrovské výrobky. Spolu s nimi aj veľa pokusov o luky ázijského typu a spomenul som na svoje dávne začiatky. Je to šikovný chlapík a som si istý , že do roka - dvoch vymení hnusnú umelohmotnú Kaju , za vlastný rohatý lučisko ! Asi po 20 pohárikoch príjemého moku , ktorý ani trochu neoslabil moje reflexi leoparda nás Elév uložil v susedovej teplučkej chalupe, ktorá nemala chybu.
Ráno sme sa zobudili o 8:30 a vonku už pobehovali pred Elévovým domom tlupy chlapíkov s krivými drevami v rukách.Obávané zlé počasie neprichádzalo a vzácne teplé stále vládlo lesu. Super ! Až teraz som mal šancu prebehnúť zrakom okolie a nemo som tomu šľachovitému chlapíkovy závidel ! Priam raj. Chalúpka stríčka Toma a Staré Bělidlo sú slabým odvarom toho , aký krásny kút si Elév našiel. Vôbec sa nedivým , že mu jedného vlahého rána , stojac na kritej verande svojej chlaupy, popíjajúc kávičku a fajčiac vlastnoručne šúľané cigarety napadlo, že urobiť si tu pred domom 3D a flight turnaj vôbec nie je zlý nápad. To okolie si to priam žiada. Ak toto čítajú ľudia bytovkového typu - musia zaplakať. Ten človek má na priečelí domu drevenými doškami kritú verandu 1,5 m nad zemou a díva sa na lúku pod lesom , ktorá je do svahu . Jediné čo chýba ku kópii Kórejského lukostreleckého pavilónu je , že lúka má “len” 70-80 m a nie tých správnych 145.Inak by dostal do šoku aj Kórejca.
Pred domom postavil veľký celtový vojenský stan- spoločenskú miestnosť a pred stanom bufet s čapovaným pivom ,kávičkou a čajom. Vonku sa dovárala kotlina poľovníckeho guláša začínali piecť malé prasiatka na večer. Na spomínanej lúke stáli cvičné terče a niekoľkí už usilovne trénovali. Raj.
Začali problémi , ako vyriešiť plánovánú prednášku o Kimovy a zároveň sa zúčastniť súťaže s ním. Pôvodná varianta mala byť , že prednáška bude medzi 3D a flghtom - na oživenie a oddych. Oponoval som , že potom nemôžem s ním strielať 3D, lebo ho budem musieť pred tým natiahnuť a potom vypnúť a už nebude mať na predvádzačku ten krásny kruh. Ak s ním však budem strieľať 3D - nebude správne ” odpočatý” na flight...
Tak sme sa s Elévom zhodli , že prednášku predvediem hneď na úvod pred 3D.Tak sa aj stalo a myslím , že to prebehlo uspokojivo. Teda uspokojivo pre obecenstvo, ale nie pre mňa a Kima. Predsa len podmienky boli “bojové” v stane na stojáka - napriek dvojplotenke- pre Kima chladnom prostredí. Kim bol znovu otváraný skoro po roku a potreboval riadnu opateru. Čo naozaj vyžaduje “Kórejskú gymnastiku “ na koberci s použitím kolien , nôh , členkov , lakťov a celého tela. A sústredenie. Cítil som , že v tom chládku sa Kimovy nechce poriadne zostať v mnou nútených tvaroch a konce rflexov stále zostávali pod podozrivými uhlamy. Gymnastiku som tam na stojáka použiť nemohol a násilil som ho len rukami a krútením po drevennom stole. Modelovanie sa predlžovalo a pôvodne zaujatí ľudia sa postupne vytrácali zo stanu a začali sa grupovať do 3D skupín... A Kim stále nebol “cool”. Konečne som ho , ako tak dal do laty a zviazal látkou a odložil stuhnúť . V stane už nebola ani noha a všetci už strieľali niekde v lese.
A sákriš ! Čo teraz ? Chcel som sa aj zúčastniť.
Počkal som ďaľších nutných 15min , na stabilizáciu luku. Rozviazal som ho a skúsil plný náťah a pomalú spetnú cestu tetivy. Moje podozrenie sa potvrdilo. keby som nedržal Kima pevne v rukách tetiva by minula rameno luku a vypla ho ! Je možné , že by som prišiel o cenný luk ! Predstavte si to v plnom náťahu pri výstrele !!!
Oblial ma studený pot. Znamenalo to znovu ho vypnúť, znovu modelovať- tentokrát v chalupe na zemy.... Ďalších najmenej 30- 45 min.3D si nezastrielam. Alebo si utrhnúť hanbu, nestrielať s Kimom , ale s Grózerovým Asírčanom. Kurňa fix.A flight ? To je v prdeli. Varianta s rizikom takto nastaveného Kima a prípadná katastrofa nepripadala do úvahy. Tak som ho pekne zabalil do puzdra teplúčko uložil do deky a do auta. Vytiahol Grózera , zobral dcérku za ruku a bežal do lesa stíhať svoju skupinu.

Ostatné už je len o zúfalých pokusoch rok nestrieľajúceho chlapíka niečo trafiť celkom pekne vymazlenými šípmi (foto dodám neskôr). Asi po 4 zvierati som sa už chytal a byť aspoň trocha rozstrieľaný , moj konečný výsledok by vyzeral inak... Celý deň som sa hanbil , a odpovedal na otázky , že či to s čím strieľam je ten luk čo som napínal. Myslel som na to , ako ma Mišo vysmeje. A mrzelo ma ako fras, že som pokazil prvé áántrééé hornbowu na našich zemepisných šírkach...